Lívia

K cestnej cyklistike som pričuchla najprv ako diváčka, ktorá s otvorenými ústami sledovala a prežívala utrpenie pretekárov na najznámejších klasikách. V tom istom čase som bola zhodou okolností po operácii kolena a nemohla som sa venovať milovanému horskému behu. Jedno s druhým cinklo a zrodil sa nápad vyskúšať to krásne utrpenie aj na vlastnej koži. V októbri 2017 prišla ochutnávka prvej jazdy na cesťáku a bola to okamžite nová dimenzia lásky. Ľahkosť, rýchlosť a najmä nádherná sloboda.

Najväčšie šťastie nachádzam na poriadne dlhých výjazdoch a v poriadne dlhých, tiahlych, vysokých kopcoch. S pribúdajúcimi zručnosťami začala narastať aj chuť posúvať svoje vlastné limity a objavovať možnosti, ktoré by mi kedysi pripadali nemožné. Sadnúť na bicykel s minimom vecí a prejsť veľký kus sveta len vlastným úsilím, je vášeň, ktorá ma neprestáva fascinovať a neviem sa jej nabažiť.

Moju zbierku úletov odštartoval 5-dňový sólo bikepacking výlet v rakúskych Alpách a okrem mnohých iných ju nedávno doplnila účasť na ultra preteku TPBR, ktorý sa mi síce nepodarilo dotiahnuť do cieľa, ale 1680 km a takmer 22-tisíc výškových metrov m za 10 dní príjemne ukojilo moju posadnutú dušu. No určite nie nadlho.