JAZDÍM ČIERNU STREDU

Zita

K cyklistike som sa dostala prirodzene a postupne. Počas štúdia sme trávili letá s priateľom u mojej nemeckej kamošky v Hamburgu, kde, samozrejme, všetci bicyklovali. A to vždy a všade. Tam sme k bicyklom spoločne pričuchli. Neskôr sme strávili študijný rok vo Viedni, kde som si zadovážila starý Favorit a môj priateľ si kúpil starého cestného Bottecchiu. Ani neviem ako a z Bottecchie sa stal fixed gear a mne prischol neskôr starý fix Select.

Našli sme si kamošov, ktorí tiež jazdili fix či singláč a spolu sme jazdievali ranné nedeľné „Easy like Sunday Morning” jazdy, či každoročne slávny Slovakia Experiment z Viedne do Bratislavy vo Februári. Fixed gear bicykel má však svoje hranice Poriadne kopce si človek až tak neužije ani hore a už vôbec nie dole, keď musíš vlastne stále pedálovať. Naučí ťa to ale, že každý kopec je možné vyšliapať.

Neskôr som si vždy hovorila, že keď som to dala na fix, musím zdolať tie kopce aj s prevodmi. No a keď prišiel ozajstný cesťák, som sa odvážila jedného dňa prísť na moju prvú čisto ženskú jazdu Čiernej Stredy a odvtedy ma to drží. Niet nad čisto ženský kolektív, plný smiechu, radosti a voľnosti, kde môžeš povedať naozaj hocičo o hocičom bez hanby. Jazdiť Čiernu Stredu spája u mňa moju vášeň k feminizmu a obhajovaniu ženských práv s jednoduchým a úplným pocitom slobody, ktorý cítiš iba na bicykli.

No a zbožňujem kávu, hlavne poriadne nehipsterské talianské espresso, nech robím čokoľvek, väčšinou meškám na dohodnuté stretnutia, čo je kliatba ženského pokolenia mojej rodiny. Mám rada udržateľnú módu, po jednom vypočutí si zapamätám slová skoro každej pesničky a tu i tam amatérsky pozorujem vtáky.