JAZDÍM ČIERNU STREDU

Baška

Pracujem ako junior analytik v neziskovej organizácii zaoberajúcej sa podporou rozvoja výskumu, vedy a inovácií.

Pochádzam z malého kúpeľného mesta Piešťany, v ktorom sa začína aj môj bicyklový príbeh. Brata aj mňa viedol otec k cyklistike od malička, pričom nás celkom prísne učil aj pravidlá cestnej premávky. Piešťany sú navyše známe ako mesto cyklistov aj bez cyklotrás a každý správny Piešťanec vlastní hneď niekoľko bicyklov. Z nich je aspoň jeden taký ten lacný, starý, ošarpaný bike do mesta. 

V detstve a puberte som sa venovala vďaka blízkosti Považského Inovca najmä jazdeniu na MTB, vďaka čomu si dnes zjazdy na hladkom asfalte o to viac nebojácne užívam. Cestný bicykel som objavila až počas vysokoškolského štúdia v Bratislave a bola to okamžitá láska, ktorú najnovšie rozširujem aj o bikepacking a objavovanie nových kútov Slovenska a zahraničia.

Večne frflem na neohľaduplných agresívnych vodičov, no tým trpezlivým vždy rada poďakujem. Vďaka vplyvu chlapcov v mojom okolí si potrpím aj na pekne vyčistený, vyleštený bike a áno, aj u mňa platí pravidlo bike ide do sprchy prvý.

Milujem fakt, že si vďaka bicyklu viem užiť sólo výjazdy a samotu, vyčistiť si hlavu a oddýchnuť od ľudí, ale zároveň milujem aj to, že som práve vďaka biku spoznala množstvo nových ľudí a získala priateľov, s ktorými trávim voľné chvíle či už na bicykli alebo mimo neho.

S kopcami mám intenzívny love-hate relationship, ktorý sa však v roku 2020 preklopil a kopce ľúbim stále viac a viac. Najobľúbenejším stúpaním, ktoré som schopná ísť aj niekoľkokrát do týždňa, je neďaleký malokarpatský Kačín. Novoobjaveným  stúpaním a zároveň novým obľúbencom je výstup z Kremnice na Skalku, ktoré som si okúsila prvýkrát na svojom augustovom sólo výjazde.